reklama

Rozhovory s vesmírom 2

Dva vedomia sa vznášali na pokraji reality niekde len tak. Jedno bolo mladé a roztrasené ešte zmetené z toho čo práve zažilo. A to druhé bolo tak staré, že vďaka jeho veku priestor oťažel. Pozerali len tak do prázdna na malú pulzujúcu červenú bodku, ktorá akoby visela v úplnej ničote. Vyzeralo to akoby bola nesmierne dôležitá a niečo sa malo stať... No nič sa nezmenilo a hoc mali obrovskú chuť na čerstvé banány, tieto vedomia stále len pozerali na neznámu červenú bodku uprostred ničoho - keď v tom zrazu BUM!!! táto malá červená bodka vybuchla a im sa pred očami začalo odohrávať divadlo tak veľkolepé, že len oni tieto dve vedomia dokázali obsiahnuť majestátnosť toho čo videli...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

2. Časť - bojovníci so stereotypom

Snílek

Narodil som sa pre inú dobu. Tak som si vždy hovoril, že toto nie je ten správny čas pre ľudí ako som ja no na druhej strane som sa obával, že moja doba je niekde inde, že tá doba pre ktorú som prišiel na tento svet už dávno pominula. Vždy som sa túžil dotknúť hviezd dotknúť sa ich iným spôsob ako obyčajným pohľadom.

Raz som takto stál pri balkónových dverách v aplskej dedinke počas tréningového sústredenia na ľadovci a pozeral som sa na hviezdy a veril som, že ma učia, že mi rozumejú a tak som sa s nimi rozprával a oni odpovedali možno nie doslova ale mal som taký pocit cítil som sa výnimočný ba čo viac cítil som sa ako keby do mňa prúdila múdrosť celého vesmíru. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Kvapka po kvapke som nasával tieto imaginárne vedomosti a múdrosti o ktorých som bol presvedčený, že mi ich zoslali samotné hviezdy. Pozeral som sa na ľudí s opovrhnutím ako môžu moji spolužiaci predsa riešiť obyčajné lego, keď je tu globálne otepľovanie(oh áno nebol som v kolektíve moc obľúbený) našťastie alebo niektorý si pomyslia na nešťastie som nebol šikanovaný. A tak som chodil a sníval s otvorenými očami o dobách dávno za nami, keď ešte hrdinovia jazdili na koňoch a mávali obrovskými mečmi(idealizovaný stredovek) mal som pocit, že tam som mal byť a nie tu pretože sa neviem zaradiť.

Nerozhodný

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nedokážeme sa zaradiť, nedokážeme sa zaradiť pretože naše vnímanie sveta je rôzne večne v nás bojujú démoni, ktorý sa hádajú. Jeden hovorí, že je v poriadku žiť materiálne a že moderné technológie nám otvoria cestu k budúcnosti, ten druhý démon nás zase presviedča, že jediná možná cesta je vrátiť sa ku svojim koreňom. NA jednej strane chceme pekné veci, pekné auto, pekné oblečenie radi si doprajeme "luxus" a komfort modernej doby na druhej strane sa nedokážeme rozhodnúť či by sme nemali radšej žiť asketicky. A robiť všetko pre duchovný rozvoj pretože materiálno je veľmi prízemné a nám - vznešeným dušiam to predsa neprislúcha tešiť sa z tak povrchných vecí. A tak títo démoni zdvádzajú boj a my sme zaseknutý a nevieme nájsť pokoj pretože nevieme kde patríme.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Romantik

Och viete aké to je krásne predstavte si oslavu letného slnovratu - tam kde vietor len tak jemne pomáha listiu stromov spievať večnú pieseň matky zeme a vy len tak kráčate hustým lesom a tá vôňa ihličia na vás útočí a milujete to počujete ako kdesi v diaľke šumí živý potôčik a tešíte sa pretože v ňom počujete silu a majestát hôr z ktorých pramení.

Ani sami netušíte prečo no stále pokračujete tým lesom, keď tu zrazu na hranici počuteľnosti sa k vám donesie hudba. Hudba tak magická a opojná, že vaše nohy bez akéhokoľvek vedomého impulzu nasmerujú svoje kroky za ňou a ako je stále hlasnejšia váš tep sa zrýchľuje vaše telo sa chveje a napĺňa vás niečim neurčitým no tak hypnotizujúcim.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A tak idete ďalej za svojou neurčitou túžbou, až sa ocitnete na lesnej čistinke. Na tej lesnej čistinke uvidíte veľa utešených tvárí ako sa veselia pri stole, horia tam ohne, bardi spievajú, muzikanti hrajú , artisti sa predvádzajú, medovina tečie potokom a vy s úžasom zistíte že až teraz sa váš život naplnil. A v tom k vám pritancuje utešená deva, ktorá vás v trhne do víru nekončiacej radosti a veselia, od všadiaľ počuť len smiech a radosť, hviezdy trpezlivo no s pobavením sledujú to divadlo v ten jeden úžastný moment pre vás všetko prestane existovať.

Necháte sa úplne pohltiť mágiou toho momentu a toho výnimočného miesta, užívate si každý jeden pocit, ktorý pulzuje vaším telom - dotyk trávy na vašich bosých chodidlách, vôňa jedla vo vzduchu, radostný smiech ľudí naokolo, každá krivka neznámej ženy, ktorá vás vzala do tanca, každý sval vo vašom tele sa raduje z enegického a vášnivého pohybu do rytmu muziky, hudba muzikantov sa mieša s prírodnými zvukmi lesa a vo vašom uchu sa rozlieha harmónia akú ešte nepočulo, chuť medoviny na jazyku, teplo letnej noci a sviežosť večernej rosy na vašich šatách všetko sa vám začne rozmazávať do jednej obrovskej farebnej šmuhy a ráno bude krajšie než akékoľvek iné.

Objaviteľ

No a možno sa nedokážeme zaradiť lebo tá správna doba pre nás ešte len príde, každý z nás túžil aspoň raz v živote niečo objaviť no biele miesta z mapy už zmizli čo je veľmi veľmi nešťastná situácia pre tých, ktorí majú dobrodružného ducha a túžia zažiť to vzrušenie, ktoré je schopné vás opantať až nie ste schopný pohybu a vidíte veci, ktoré ešte nikto predtým nikdy nevidel. A čo ak v budúcnosti nám techonológia umožní niečo neslýchané a to že nám doslova otvorí celý vesmír - len tak. A vy zoberiete svoju vesmírnu loď a vidáte sa na svoju vlastnú oddyseu v štýle Indiana Jonesa kríženého kapítanom Picardom.

A zrazu sa celé naše pole nielen, že zväčší ale stane sa nevyčerpateľným - vždy bude čo objavovať. A tak teda sedíte si v tej vašej krásnej nablýskanej lodi v dákom supermodernom vesmírnom prístave na rodnej planéte a celý sa trasiete od vzrušenia, že kam sa vidáte a možno to budete práve vy kto objaví novú "zem". Ešte nezničenú a budete môcť vybudovať kolóniu. Ale ešte predtým vás čakajú strasti a aj radosti z cesty samotnej. Nádherné odrazy hviezd cez hmloviny, vzdialené explózie supernovy, gravitačné ťahy čiernych dier, pásy asteroidov, dych berúce farebné planéty z poza ktorých sa na vás budú usmievať neznáme slnká a možno uvidíte aj zrod hviezdy a formovanie sa novej planéty a vy budete len tak lietať, užívať si každú sekundu.

Tento nový pohľad na vesmír a jeho nekonečnosť. No a s vašou pomocou budú miznúť biele miesta na mape galaxie a neskôr možno aj vesmíru. Možnosť zapísať svoje meno do análov vesmírneho prieskumu. A ktovie možno to budete práve vy kto nadviaže prvý kontakt.

Nevyspytateľný

Neustále teda váhame váhame si vybrať čo máme radšej k čomu smerujeme viac a nedokážeme to ani, keď sa veľmi snažíme pretože sme taký prelietavý pretože my nemáme jeden smer pretože jeden deň sa zobudíme a chceme byť astronauti a druhý deň chceme byť rytiermi. Pretože jeden deň chceme mínať peniaze a robiť si radosť materiálnymi a povrchnými vecami a ten druhý chcem zase meditovať a nachádzať múdrosti v pravdách sveta mimo naše chápanie. No nie sme nerozhodný ani zlí či bez cieľa sme to len my večný snílkovia.

Neberte to preto ako nevýhodu či nerozhodnosť ale ako harmóniu medzi svetom, ktorý bol a ktorý príde. Usmejte sa preto práve teraz pozrite sa na plafón a zjedzte ovocie čo máte najbližšie pretože. Nikdy neviete na čo budete mať náladu zajtra a práve preto je pre nás každý deň výnimočný.

Jakub Vojtek

Jakub Vojtek

Bloger 
  • Počet článkov:  2
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som mladý človek, ktorý má pocit starca a netuším čo chcem v živote dosiahnuť moje myšlienky idú zo srdca a nie z hlavy relektujú moje rozpoloženie a môj pohľad na vec nikomu nenútim svoj názor. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu